Foto: © 2010 OSJM, Miroslav Zverka

Skupina jaskyniarov, väčšinou pod vedením Gustáva Stibrányiho pôsobila v oblastnej skupine SSS Rožňava veľmi intenzívne už od roku 1978. Aktivita turňančanov začiatkom osemdesiatych rokov vysoko prekračovala aktivity rožňavských jaskyniarov a tak logicky došlo k separácii, čiže odtrhnutiu turnianskej časti aj po administratívnej stránke.

Vtedajšie predsedníctvo SSS nebolo naklonené vzniku novej oblastnej skupiny, najmä z dôvodov územnej pôsobnosti, nakoľko celé krasové územie Slovenska bolo už rozdelené medzi existujúce organizačné zložky, oblastné skupiny SSS. Zrušenie tzv. „rajonizácie“ bolo v tých rokoch už spomínané, ale predsedníctvo SSS bolo vo veľkej väčšine proti zrušeniu rajonizácie.

Veľká ambicióznosť turňančanov tak viedla k inej, asi jedinej možnosti samostatnej existencie a to, k vzniku oddielu krasovej turistiky pri Telovýchovnej jednote Moldava nad Bodvou a to zakladajúcou schôdzou desiatich členov dňa 23.11.1983. Na schôdzi dňa 8.2.1984 bol schválený názov skupiny „Jána Majku“. Povolenie použiť tento názov skupiny schválil zakladajúcim členom osobne Ján Majko.

Až rozhodnutím predsedníctva SSS dňa 25.5.1990 bola zriadená skupina Jána Majku. Pritom obdobie 1983 až 1990 bolo obdobím veľmi intenzívnych aktivít skupiny, s objavmi Vápennej jaskyne, nových priestorov a nového dna v Čertovej diere, vertikál na Biokove v  bývalej Juhoslávii, ako aj s rozbehnutím lezeckých dní SSS, ktorých prvé ročníky zabezpečovali práve turnianskí jaskyniari. V tých rokoch podnikla skupina množstvo výprav do jaskýň v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Francúzsku aj bývalej ZSSR na Kaukaze. Menšie skupiny pôsobili aj v jaskyniach v bývalej Juhoslávii vo Francúzsku, Švajčiarsku a bývalej NSR. Bolo to aj obdobie čulej publikačnej činnosti zo života a úspechov skupiny.

Roky 1991 až 2001 sa niesli v útlme aktivít. Skupina sa síce z času na čas aktivizovala a zorganizovala spoločné akcie na území Slovenska, neskôr aj na Morave, vo Francúzsku, či v Maďarsku.
Od 14.4.2001 je vedúcim skupiny MVDr. Zbyněk Valenta.

Speleozáchrana v Maďarsku 27. až 31.1.2002, na ktorej sa podieľal Gusto Stibrányi

Gusto Stibrányi a Zdenko Hochmuth

Záchrana potápača v jaskyni Rákóczi 2002

ČO PRE NÁS ZNAMENÁ GUSTO STIBRÁNYI?

Ervin PETRIK

Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov rožňavskí jaskyniari aktívne pracovali v Ponornej priepasti a práve v tej dobe sa okolo Gusta Stibrányiho začala formovať skupina mladých jaskyniarov z  Turne a okolia. Keď nám po večeroch Gusto rozprával o svojich zážitkoch zo zahraničných expedícií a premietal diáky, bol pre nás hrdinom a vzorom a ako mladí jaskyniari sme ho počúvali so  zatajeným dychom a všetci sme chceli prežívať tie dobrodružstvá a byť na ých miestach. Inšpiroval nás a my sme zanietene poznávali Slovenský kras a hľadali perspektívne lokality s vidinou nových objavov. V máji roku 1982 nás Gusto zobral do Vápennej doliny pri Hrušove, kde nám ukázal perspektívne miesto pre nový objav. Po pár hodinách kopania sa otvorili prvé metre Vápennej jaskyne. Zažili sme prvú „objaviteľskú horúčku“, a získali nové skúsenosti. Naše objaviteľské nadšenie sa stupňovalo, chceli sme preliezť a preskúmať všetky jaskyne a priepasti na okolí. Vyžadovalo si to  však vybavenie, ktoré sme si nemohli dovoliť kúpiť zo zahraničia a vtedajšom Československu sa nevyrábalo. Aj tu si Gusto poradil a zohnal rôzne polotovary, z ktorých sme potom doma v kôlni pilníkom vytvarovali potrebné súčiastky a tak sa zrodili naše prvé lezecké pomôcky pomocou ktorých sme zdolávali naše ďalšie podzemné méty.

Skupina sa scelila a trúfli sme si už aj na zahraničné expedície. Keďže v tom čase bolo veľmi obtiažne vycestovať za železnú oponu a sama expedícia nebola lacnou záležitosťou pre 17-20 ročných študentov, rozhodnutie padlo na Juhosláviu. Bola vtedy síce súčasťou socialistického bloku, ale sa na polovicu považoval za Západ. Uprostred leta 1984 sme sa po vyše roku príprav, vybavovaní formalít, zháňaní rôznych štemplov a potvrdení konečne vybrali do Dalmácie preskúmať časť pohoria Biokovo. Zrazu sme na vlastné oči videli krajinu ako z Gustových diákov a prežívali zážitky z objavovania nového a nepoznaného, o ktorých nám Gusto rozprával. Naše vzrušenie sa ešte viac stupňovalo pri prieskume priepasti, ktorú sme pracovne pomenovali A2, neskôr Vilimova jama. Už prvé merania a prieskum ukazovali, že táto priepasť nevydala všetky svoje tajomstvá a  že objavená hĺbka 396 metrov nie je konečná. Hneď nám bolo jasné, že sa sem ešte musíme vrátiť. Nebolo také jednoduché, lebo v  tej dobe sa dva roky za sebou do Juhoslávie dostali len vyvolení. Vďaka Gustovým kontaktom a jeho schopnosti presvedčiť úradníkov sme sa o rok na Biokovo vybrali po druhý krát. Naše inštinkty neklamali a Vilimova jama si mohla pripísať hĺbku 565 metrov.

Skupina pod Gustovým vedením mala dostatočný potenciál na usporiadanie lezeckých dní, rôznych exkurzií do krasových oblastí Maďarska, Bulharska, Rumunska a Poľska. Rástli sme aj po odbornej stránke a dokumentácia Slovenského krasu a jeho podzemia už nebola pre nás nezvládnuteľná úloha. Dôkazom toho je prieskum a detailné znovuzameranie Jaskyne na Kečovských lúkach v roku 1988. Táto práca publikovaná v Zborníku v roku 1989 určila štandardy pre mapové podklady, ktoré sa používajú dodnes. Vtedy sme už neboli tí mladí chlapci, ktorí so zatajeným dychom počúvali jaskyniarske príhody a dobrodružstvá, ale dospelí chlapi, ktorí už vedeli rozprávať svoje vlastné zážitky. Časom nám pribudli pracovné povinnosti, založili sme si rodiny a na jaskyniarčenie nám ostávalo stále menej času, až sa mnohým z nás pomaly úplne vytratilo zo života.

Podstatné však je, že v našich aktivitách pokračuje ďalšia generácia jaskyniarov a my sme vďaka Gustovi mohli spoznať nové krajiny, zaujímavých ľudí, nadviazať priateľstvá a mohli sme byť priamo v stredobode diania okolo jaskyniarstva osemdesiatych rokoch. Zažili sme podomácky vyrábané boggibsy, sedačky a postroje šité na babkinej Singerke, karbidky vyrábané z vyradených obalov banských dýchacích prístrojov. Dnes by každého, kto by s týmto vybavením chcel do  jaskyne, asi právom považovali za blázna alebo samovraha. Napriek tomu sme toto obdobie v  zdraví prežili, a to aj vďaka prísnym zásadám bezpečnosti, ktoré nám Gusto vštepoval a ich dodržiavanie aj nekompromisne vyžadoval. Tieto zásady sú dnes už prijatými štandardmi v speleologickej praxi.

Vďaka Gustovi, ktorý sa nám venoval v čase, keď sa naši rovesníci nudili alebo stvárali vylomeniny, sme bohatší o hodnoty, zážitky a skúsenosti, ktoré formovali náš postoj k svetu, spoločnosti aj k sebe samým. A či si to pripúšťame alebo nie, formovali sa aj naše osobnosti.

Gustovi Stibrányimu právom patrí nielen naše poďakovanie za to, že sa nám venoval v našich začiatkoch, ale aj za jeho úsilie pri budovaní členskej základne v Slovenskom Krase a prínos k rozvoju bezpečnosti v technickej úrovni jaskyniarstva. Právom mu patrí aj strieborná medaila Slovenskej speleologickej spoločnosti za rozvoj speleológie.

 

OS Jána Majku
Slovenská republika
Predseda a kontaktná osoba: Zbyněk Valenta
Mobil: +421 0948 383 178
E-mail: zvcave@email.cz




Pokiaľ nám chcete pomôcť, alebo máte otázky, informujte sa na e-mail adrese:zvcave@email.cz